O mne
Galéria
Dúhový most
Džekynkov kútik
O Džekynkovi
   Džekynka som prvý krát mala v náručí na jar v roku 1989 a naposledy v auguste o dvadsať rokov neskôr, keď odišiel do psieho neba.
   Bol to aprikot malý pudlík, výnimočný svojou inteligenciou, vytrvalosťou a odvahou. Používal vlastnú citovú jasnozrivosť, bol veľmi citlivý na moje nálady a reagoval na ne zodpovedajúcim spôsobom. Tiež ma vedel ochrániť v každej situácii. Stačilo len, aby sa na mňa niekto nepekne pozrel a už čakal, čo bude ďalej. Jednoducho vždy pripravený. Mal svoju hrdosť, vedel sa uraziť a dať to patrične najavo, ale vedel aj odpúšťať. Navždy sa mi vryl do môjho srdca všetkými týmito vlastnosťami, najviac asi však pre jeho zmysel pre nesťažovanie sa pri jeho závažnej diagnóze - akútnej a následne chronickej pankreatitíde, s ktorou sme sa borili od jeho siedmych rokov života. Nikdy nezaplakal, často som si myslela, že je to už jeho posledná hodina života a vždy sme to zvládli. V začiatkoch s naším úžasným lekárom MVDr. Málusom a Nemocnicou pre zvieratká v Trnave (MVDr. Faga), v kombinácii s bylinkami a prírodnými látkami. Neskôr bola veterinárna medicína bezradná a tak nastúpila homeopatia.
   V jeho poslednom roku života som vedela, že Vianoce už nestrávime spolu, tak som si zaobstarala svojho druhého psíka - bišonka Balthasara. Džekynko ho síce už veľmi nevnímal, ale odovzdal mu svoju úžasnú esenciu lásky k človeku. Nechcel, aby som ostala sama. Baltík bol k tomuto psiemu chorému starčekovi veľmi tolerantný. Rešpektovali sa vzájomne. Je to tak isto úžasný psík. Má síce úplne inú povahu ako môj pudlík, je väčší pohoďák, ale viem, že je to aj o mojej vnútornej pohode. Povaha psa je vždy odrazom duše jeho majiteľa. Džekynko a Baltinko spolu fungovali menej ako mesiac. 1.8. 2009 Džekinko odišiel do psieho neba a 6.8. o 7:00 som sa s ním dôstojne rozlúčila v Brnenskom krematóriu pre malé zvieratká. Urničku s jeho pozostatkami mám stále vo svojej blízkosti. Tieto riadky píšem cez slzy, ale je to tak dobre.
   Ďakujem Ti, môj zlatý havinko, moje trpezlivé a dobré srdiečko... Viem, že ma s mojimi havíkmi strážiš a čakáš až sa jedného dňa stretneme tam hore, keď prejdeme Dúhový most. Ty ma olizneš teplým jazýčkom, zavrtíš chvostíkom a privítaš mňa a nových psích kamarátov. Potom ostaneme stále spolu... šťastní.
   Ďakujem Ti, Ďžekynko.


© 2010 Ing. Eva Bačová